O počiatkoch obce je najrozšírenejší názor, podľa ktorého tu na malom vŕšku na začiatku 14. storočia premonštráti zo Znieva postavili kostol sv. Juraja, aby pastoračne zabezpečili svoje osady na Slovanoch, Ležiachove, Moškovci, Ondrašovej a Polerieke. Prvá písomná správa o kostole je z r. 1332, presnejšie o farárovi Mikulášovi zo Svätého Ďura. Podľa tohto prevládajúceho názoru dnešná obec vznikla niekedy na začiatku 14. storočia pri kostole sv. Juraja.
Podľa posledných výsledkov výskumu J. Beňku kostol sv. Juraja začali znievski premonštráti stavať už v 13. storočí v osade neznámeho mena, ktorú založili už ich predchodcovia benediktíni. Túto osadu im Belo IV. r. 1249 vymenil za majetky na Nitrici a r. 1252 daroval premonštrátom. Podľa J. Beňku teda neobstojí tvrdenie, že až pri kostole a fare vznikla dedina, ktorá dostala meno od jeho patrocínia. V Turčianskom Ďure bol podľa neho s najväčšou pravdepodobnosťou opačný postup. Stará dedina stratila svoj pôvodný názov a prevzala meno patróna kostola. Ktorá z týchto dvoch teórií je pravdivá, potvrdia až nové výsledky archeologického výskumu.
Turčiansky Ďur najdlhšie patril znievskemu kláštoru. Bez bližšieho časového určenia tu mali majetky aj zemani z Abramovej, Polerieky, Laclavej a Moškovca. Od r. 1775 obec patrila peštianskej univerzite, od konca 18. storočia miestnej fare.
Z Turčianskeho Ďura je známe iba farské pečatidlo z 18. storočia. Je pozoruhodné, že ho používala aj obec na overenie svojich úradných dokumentov. Na druhej strane je tento jav opodstatnený, pretože obec bola k miestnej fare v poddanskom pomere.
Symbolom fary bol, pochopiteľne, patrón kostola Sv. Juraj. Tento legendárny bojovník a mučeník je veľmi častým znakom nielen mnohých našich fár, ale aj početných slovenských miest a obcí. Spravidla je zobrazený ako rytier na koni, bojujúci s drakom. Na pečatidle fary v Turčianskom Ďure má celkom neobvyklú podobu. Aj tu je sv. Juraj zobrazený ako jazdec v brnení. Aj tu drží v ruke kopiju vrazenú do krku draka. Na farskom pečatidle Ďura je celkom výnimočne zobrazená aj princezná, ktorú Juraj zachraňuje a vyslobodzuje z moci jedovatého draka. Princezná je vyrytá ako kľačiaca pred koňom i drakom a modliaca sa za Jurajovo víťazstvo. Kruhopis pečatila je vyrytý v nemčine: * PAROCHIAN DPS (= skratka zatiaľ neznámeho slova) S (ankt). GEORGI . KIRCHE . ZU . THU (rocz). Odtlačky pečatidla sme našli na dokumentoch z r. 1866 a 1867.
Vzhľadom na to, že opísaným farským pečatidlom overovala svoje úradné dokumenty aj obec, niet dôvodu, aby sme symbol fary nepovýšili aj na jej erb. Pre Turčiansky Ďur je patrón farského kostola navyše aj hovoriacim znakom obce. Za erb preto navrhujeme modrý štít, v ktorom na cválajúcom striebornom (bielom) koni sedí strieborno (bielo) obrnený sv. Juraj. V ruke drží zlatú (žltú) kopiju, vrazenú do tlamy zlatého (žltého) okrídleného draka. Pred drakom a koňom kľačí zlato (žlto) odetá princezná so zopätými rukami a so zlatou (žltou) korunkou na hlave. V tejto podobe je erb Turčianskeho Ďura historický verný, heraldicky správny, je navyše hovoriaci, čo je najcennejší druh erbov, a po obsahovej stránke je doslova jedinečný. Sv. Juraja s princeznou nepoužíva žiadne iné naše mesto či obec.